piatok 5. septembra 2014

    Úvery a pôžičky sú všade okolo nás. 

Každú chvíľu sme účastníkmi diskusií na tému požičiavať si peniaze alebo nie? Väčšinou je to staršia generácia, ktorá hovorí: „Nepožičiavaj si, kupuj si len to, na čo máš!” Majú svojím spôsobom pravdu. Ale nie tak úplne.
Pre správne rozhodnutie je dôležité premyslieť tri veci:
  • Na čo si požičiavam.
  • Aký typ pôžičky beriem..
  • Aký je pomer môjho príjmu a splátky.
Veľmi na tom záleží, pretože požičať si dnes peniaze je veľmi jednoduché. Lákavé ponuky sú všade okolo nás. Drahého tovaru sú plné obchody. Stavajú sa nové a pekné byty a domy. Marketingové kampane finančných inštitútov na nás útočia zo všetkých strán. Nie je problém si peniaze požičať a už vôbec nie je problém, na čo ich minúť. 
Sú veci, ktoré nutne k životu nepotrebujeme. Všeobecne do tejto kategórie patrí spotrebný tovar. Domáce kino je vec, bez ktorej sa zaobídeme a nie je vhodné si naň požičiavať. Súprava za 3 000 € na splátky urobí na chvíľu radosť, ale splácanie nás čaká najbližšie tri roky. Po troch rokoch zistíme, že sme zaplatili takmer 4 000 € a doma máme vec v hodnote niekoľkých stoviek. A z výkladu sa na nás usmieva nový super systém za super cenu.
Ešte horšia situácia nastane pri kúpe dovolenky na splátky. „Kúpte teraz, plaťte potom.”... podobné slogany používajú cestovné kancelárie pri predaji zájazdov. Užiť si skvelých štrnásť dní v exotickej destinácii je príjemná vec. Ale potom splácať dvanásť mesiacov niečo, čo už vlastne neexistuje? K tomu sa veľmi ťažko hľadá motivácia.
Všeobecne sa dá povedať, že dlhy na spotrebný tovar sú zlé dlhy. Úroky bývajú veľmi vysoké a hodnota zaobstarávaných vecí veľmi rýchlo klesá.

Sú veci, bez ktorých sa žije len veľmi ťažko. Napríklad strecha nad hlavou. Či už je to byt alebo dom, tak je to vec, ktorá má zmysel, aby sme ju mohli zobrať na dlh. Ak budeme financovať bývanie pôžičkou s rozumným úrokom (najčastejšia je hypotéka), tak je to jeden z mála dobrých dlhov. Kúpime si rodinný dom za 80 000 € a začneme splácať. Máme síce dlh, ale zároveň máme na strane aktív niečo hodnotné. V prípade zhoršenia našej ekonomickej situácie môžeme nehnuteľnosť predať a dlh splatiť. To pri dlhu na spotrebný tovar nejde, pretože hodnota tovaru je po roku násobne nižšia ako dlh. Navyše pri zaobstaraní vlastného bývania šetríme na nájomnom.
Všeobecne sa dá povedať, že dlh na bývanie je dobrým dlhom.